Aby sme pochopili, čo sa pravdepodobne stane vo fáze vojny v novembri a decembri, je užitočné zvážiť tok udalostí od začiatku konfliktu do súčasnosti. Keď Rusko 24. februára začalo konflikt, spočiatku šokovalo ukrajinských obrancov a do siedmeho dňa sa zmocnilo obrovských častí územia vrátane regionálneho hlavného mesta Cherson. Po odznení počiatočného šoku však ukrajinské jednotky stuhli a začali podnikať prudké protiútoky, najmä severne od Kyjeva.

Začiatkom apríla stúpli ruské straty na životoch aj technike natoľko, že sa museli stiahnuť z Kyjeva a Charkova a presunúť sa na východ Donbasu, aspoň tak situáciu hodnotili Američania a Ukrajinci. Rusi to prezentovali ako taktický ústup.

Rusko potom začalo novú ofenzívu a do prvého júla dobylo Mariupol, Severodoneck a Lysyčansk. Potom to načas vyzeralo, že začala ruská ofenzíva strácať dych.

Ukrajina využila spomalenie Putinovho ťaženia na vytvorenie vlastného ofenzívneho úderu a koncom augusta začala dvojitú ofenzívu v Chersonskej a Charkovskej oblasti. Chersonská jazda spočiatku zlyhala, ale charkovský útok bol nad Zelenského očakávania úspešný. Po znovu dobytí tisícov štvorcových kilometrov územia sa ukrajinská ofenzíva sama vyčerpáva z mnohých rovnakých dôvodov ako jarná ofenzíva Ruska (značné straty vojakov a obrnenej techniky).

Rusko teraz pripravuje ďalšie kolo ofenzívy. Keď Zelenského jednotky ponížili ruské sily, ako to tvrdia Američania, tým, že zabrali toľko územia v Charkovskej oblasti, Putin reagoval jednostrannou anexiou časti východnej Ukrajiny a oznámil mobilizáciu ďalších státisícov vojakov. Od dnešného dňa sa Ukrajina naďalej pokúša rozbrusovať ofenzívne akcie proti ruským jednotkám na severe aj na juhu v snahe získať čo najväčšie územie pred príchodom významných ruských jednotiek. Toto úsilie sa však práve stalo oveľa ťažším.

V odvete za ukrajinský útok na Kerčský most spájajúci Krym s Ruskom Putin vypustil stovky rakiet a útočných dronov na desiatky ukrajinských miest, čím zasadil výrazný úder energetickej a dopravnej infraštruktúre v krajine. Strata energie nielenže znepríjemní život ukrajinským civilistom, ale sťaží Zelenského úsilie presúvať vojská po bojisku a zabezpečovať palivo a elektrinu potrebné na udržanie vojnového úsilia. Medzitým sa zdá, že Rusko sa pripravuje na veľký vpád na Ukrajinu, a to už v novembri.

Počas ukrajinskej ofenzívy od augusta sa ruská stratégia javí ako taktika “ohnúť, ale nezlomiť”, keďže sa z mnohých miest bojovo stiahli a zároveň útočníkom spôsobili čo najviac strát. Cieľom je zrejme snaha získať čas na príchod veľkých posíl vyplývajúcich z Putinovho mobilizačného rozkazu. Od septembra však ruské sily v tichosti hromadia obrovské množstvo paliva a ďalších zásob potrebných na začatie a udržanie veľkej ofenzívy; ide o najväčšie hromadenie zásob od začiatku vojny.

Mobilizácia ruského obyvateľstva mala poruchy a v niektorých častiach Ruska mala zlé výsledky. Nie však vo všetkých. V ruskej spoločnosti existuje aj vlastenecký prvok, ktorý reagoval na výzvu a po snahe odstrániť niektoré nedostatky sa ruská armáda rozrastá. Nikto nemôže predpovedať výsledok nadchádzajúcej ofenzívy, ale trendy nie sú naklonené Ukrajine.

Stratili veľkú časť počiatočnej dynamiky svojej protiofenzívy a utrpeli značné straty, rovnako ako Rusko začalo útočiť na kritickú infraštruktúru v celej krajine na úrovni, akú od začiatku vojny nezažilo, a zároveň sa pripravuje na zavedenie ďalších potenciálne stotisíc alebo viac vojakov do ďalšej fázy vojny (s ďalšími vlnami pravdepodobne v zime). Teplota na Ukrajine už začala klesať a zvyčajne od novembra do januára možno očakávať sneh a teploty pod nulou.

Zatiaľ čo energetická a priemyselná infraštruktúra Ukrajiny naďalej trpí bojovými škodami, energetické zásoby Ruska sú prakticky neobmedzené a mobilizované sú aj jeho vojensko–priemyselné kapacity. Do tejto zimy budú vyrábať nepretržitý tok vojenského materiálu a munície, zatiaľ čo Ukrajina bude takmer úplne závislá od dodávok zo Západu, ktoré môžu, ale nemusia prísť včas alebo v požadovanom množstve.

Ukrajinské jednotky boli odolnejšie, než ktokoľvek pred februárom predpokladal. Realitou však je, že ruská armáda a vláda sa rovnako učí a utužuje v realite plnohodnotnej vojny. Nikto preto nedokáže s presnosťou predpovedať, ako sa bude vyvíjať ďalšia fáza vojny, ale je úplne jasné, že miera smrti a ničenia sa výrazne zvýši a život ukrajinských civilistov bude ešte hroznejší, tvrdí autor komentáru.